Programové vyhlásenie štrnástej vlády Igora Matoviča by malo naznačiť základné smerovanie krajiny na ďalšie štvorročné obdobie. Aj keď je predčasné čokoľvek hodnotiť, vynechávanie základných otázok a reálnych problémov sektora je spôsobené preklápaním politických sľubov do reálnej praxe – momentálne sa témy točia okolo volebných priorít jednotlivých strán. Po nástupe do funkcií však noví ministri budú musieť zaujať profesionálne stanoviská ku všetkým oblastiam a to aj k tým, ktoré nemali riešené v rámci volebnej kampane.
Rezort dopravy na Slovensku za posledné roky prešiel obdobím, ktoré by sa dalo charakterizovať ako vysoko politicky a málo odborne riadené. Smerovanie dopravy a realizované projekty navrhované politickými predstaviteľmi vyzerali politicky veľmi atraktívne, nereflektovali však skutočnú potrebu a možnosti krajiny. Výber projektov a smerovanie dopravy nesmie byť riadené cez štvorročné rozhodovacie cykly začínajúce spochybňovaním zámerov a plánov politických predchodcov. Je však potrebné plány a zámery predchodcov zrevidovať, vybrať zmysluplné projekty v súlade so stratégiou krajiny a potrebami obyvateľov a na tie si nastaviť ciele a plány realizácie.
Opatrenia v doprave by nemali viac slúžiť politickému marketingu a skrytým záujmom vybraných skupín, ale reálnym potrebám ľudí. Mali by sme eliminovať neodborné nominácie do kľúčových pozícií vo firmách v rezorte. Musíme vyberať a uprednostňovať riešenia, ktoré sú v súlade so strategickými záujmami a finančnými možnosťami štátu.
Manažéri štátnych firiem v rezorte dopravy musia mať stanovené jasné a transparentné ciele a merateľné ukazovatele úspechu a ich kompetencie nesmú byť oklieštené politickými dohodami, pričom ale ich riešenia môžu byť politickými dohodami korigované.
V prvom rade by sme mali definovať víziu a stratégiu krajiny, v nej identifikovať potreby, stanoviť ciele a merateľné ukazovatele pre kontrolu dosahovania cieľov. Tým, že v minulosti chýbala stratégia, výber projektov v rezorte je realizovaný na základe subjektívne stanovených kritérií a nie na základe potrieb a princípov hodnoty za peniaze. Pre naplnenie cieľov treba navrhovať tiež alternatívne riešenia a vyberať z nich v čase tie, ktoré prinesú požadovaný výsledok za akceptovateľnú a reálnu hodnotu.
Opatrenia s reálnym prínosom
Mali by sme zabezpečiť rýchlu, pohodlnú, bezpečnú a ekologickú dopravu. Navrhované opatrenia musia ľuďom prinášať reálne benefity v dohľadnom čase a ľudia ich musia pocítiť vo zvýšení kvality života. Zamerať by sa vláda mala napríklad na:
- dobudovanie kostry základnej cestnej siete, obchvaty miest a obcí a zákaz jazdy ťažkej dopravy na regionálnych cestách, čo má negatívne dopady na kvalitu života v mestách a obciach.
- budovanie ciest I. triedy a diaľnice stavať len tam, kde to má zmysel; dobudovanie efektívnej dopravnej siete, aby bolo každé regionálne centrum pohodlne a rýchlo dostupné voči zvyšku Slovenska a Európy.
- rozvoj verejnej osobnej dopravy, ktorá musí pokrývať potreby a požiadavky väčšiny obyvateľov; posilnenie vlakov a autobusov, skrátenie intervalov a zrýchlenie spojení, aby bola verejná doprava plnohodnotnou alternatívou k osobnému autu.
- integráciu a koordináciu dopravy – spoločný lístok na vlak, autobus a električku s rovnakými zľavami a lepšími prestupmi.
- presun tovarov z ciest na železnice, aby kamióny nerušili obyvateľov miest a obcí a neobmedzovali na cestách osobné autá a prospeli sme tým životnému prostrediu.
- efektívnu údržbu infraštruktúry, aby cesty a železničné trate boli v dobrom stave,
- na zmenu stavebného zákona, ktorým by sme výrazne urýchlili proces výstavby aj dopravnej infraštruktúry
Verejná doprava
Vo verejnej osobnej doprave, by si vláda mohla dať za cieľ reformu verejnej osobnej dopravy, ktorá by znamenala koordináciu a harmonizáciu všetkých dopravných módov a zlepšenie dopravy, zjednotenie prepravných podmienok a zliav. Ak chce vláda zachovať sociálne balíčky v doprave, mala by sa zamyslieť nad systémovým „uprataním“ bezplatnej prepravy a zjednotenie sociálnych zliav a skupín, ktoré na sociálne zľavy majú nárok, by malo byť úlohou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, nie „ministerstva dopravy“. Keďže sociálne zľavy sú súčasťou sociálnej politiky a sú v konečnom dôsledku financované zo štátneho rozpočtu, kompetencie v tejto oblasti by sa mali centralizovať na štát, ktorý by mal prostredníctvom výkonu štátnej sociálnej politiky zastrešovanej Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny jednoznačne a jednotne definovať sociálne skupiny ako sú napríklad dôchodca, ťažko zdravotne postihnutý občan, žiak, študent a podobne, ako i definovať minimálnu výšku sociálnej zľavy, ktorá bude týmto skupinám poskytnutá.
Stavebníctvo
V stavebníctve musíme zmeniť urýchlene stavebný zákon a tým urýchliť stavebné konania. Tiež by sme sa mali zamyslieť nad stabilizáciou a zefektívnením stavebného sektora, ktorý je schopný ročne preinvestovať cca 800 mil. EUR. Preto by vláda mala mať jasný plán výstavby nepodliehajúci politickým cyklom na niekoľko rokov dopredu a kontinuálne stavby projektovať, pripravovať a stavať tak, aby projektanti, projektoví manažéri, prípravári a stavbári mali neustále prácu a plynule sa presúvali z projektu na projekt. Takáto stabilizácia sama o sebe prinesie úsporu, pretože znížime riziko nedostatku práce a stavebné firmy si nebudú musieť „odkladať na horšie časy“ a spolu s elimináciou predražení vieme dosiahnuť ceny výstavby, ktoré nám otvoria možnosti financovania nezanedbateľnej časti výstavby z dostupných zdrojov.