Problémom štátnych firiem v rezorte dopravy, ale nie len v rezorte dopravy nie je primárne ich podfinancovanie, ale neefektívnosť a riadenie neodbornými politickými nominantami a v ich manažmentoch a manažéroch, ktorí nie sú schopní alebo ochotní tieto firmy efektívne riadiť a ani robiť potrebné štrukturálne reformy. Bez ozdravenia štátnych firiem sú preto akékoľvek úvahy o ich dofinancovaní napríklad aj dlhopismi nesprávne, aj kvôli tomu že v dnešnom stave by firmy dosiahli veľmi nízky úverový rating, pretavený do vysokej rizikovej prirážky vo forme vysokých úrokov. Nehovoriac o tom, že firmy teraz ani nemajú pripravené efektívne, návratné projekty, na ktoré by sa prípadný prísun nových peňazí na dlh dal využiť.
V prvom rade by sme mali definovať víziu a stratégiu rezortu a jednotlivých firiem, v nej identifikovať potreby, stanoviť ciele a merateľné ukazovatele pre kontrolu dosahovania cieľov. Pre naplnenie cieľov treba navrhovať tiež alternatívne riešenia a vyberať z nich v čase tie, ktoré prinesú požadovaný výsledok za akceptovateľnú a reálnu hodnotu a až následne by sme sa mali baviť o možnosti ich financovania. Otvorená a odborná diskusia na tuto tému môže viesť k nevyhnutnému ozdraveniu štátnych firiem a odpolitizovaniu ich vedenia. Potom je následne možne v strednom horizonte uväzovať napríklad aj o dlhopisovom financovaní. Musíme si však uvedomiť, že štát si vie požičať peniaze za nižší úrok ako firma bez väzby na štát.
Pre rozumný rozvoj infraštruktúry musíme prvom rade zmeniť stavebný zákon a tým urýchliť stavebné konania. Tiež by sme sa mali zamyslieť nad stabilizáciou a zefektívnením stavebného sektora, ktorý je schopný ročne preinvestovať cca 800 mil. EUR. Preto by vláda mala mať jasný plán výstavby nepodliehajúci politickým cyklom na niekoľko rokov dopredu a kontinuálne stavby projektovať, pripravovať a stavať tak, aby projektanti, projektoví manažéri, prípravári a stavbári mali neustále prácu a plynule a riadene sa presúvali z projektu na projekt. Takáto stabilizácia sama o sebe prinesie úsporu, pretože znížime riziko nedostatku práce a stavebné firmy si nebudú musieť „odkladať na horšie časy“ a spolu s elimináciou predražení a zefektívnením verejného obstarávania vieme dosiahnuť ceny výstavby, ktoré nám otvoria možnosti financovania nezanedbateľnej časti výstavby aj z dostupných zdrojov.