Ako vnímate výstavbu panelky a tempo prác? Samosprávy tvrdia, že na to čakali skoro 20 rokov, pôvodne mala výstavba začať už pred 10 rokmi
Rekonštrukciu „panelky“ I/9 pri Trenčíne je z veľkej časti financovaná z Eurofondov, konkrétne z operačného plánu Integrovaná infraštruktúra alokovaného pre roky 2014-2020.
Vnímam túto stavbu ako súhru viacerých chronických problémov, ktoré máme v oblasti výstavby a údržby infraštruktúry. Je pravdou, že táto cesta nebola vo vyhovujúcom stave a jej rekonštrukcii sa hovorilo pred viac ako desiatimi rokmi, ale odkladanie rekonštrukcie je dôsledok zle nastaveného systému prioritizácie a plánovania podobných projektov. Neustále posúvanie termínov a predĺžovanie výstavby je výsledkom nedostatočnej prípravy a nedôsledného projektového manažmentu.
Dnes sme sa síce dočkali rekonštrukcie, ale jej realizácia sa naťahuje z technických príčin. Nie je to na Slovensku ojedinelý jav a treba poznamenať, že niektorým investorom sa to stáva príliš často, že oproti pôvodnej cene a termínom dodatkami predražujú a predlžujú výstavbu. Hovorí to o kvalite prípravy. Významné zmeny oproti projektu sú akceptovateľné pri technologicky náročných stavbách, nie pri rekonštrukciách tohto typu.
Čo je príčinou súčasného stavu a ako zabrániť jeho opakovaniu?
Posúvanie výstavby poukazuje na nedostatočnú prípravu stavby zo strany investora a projektantov. Myslím si, že nastal čas, aby sme nedostatočne spracované projekty a projektovú prípravu sankcionovali.
Ak by sme sa pozreli na sústavu cestných stavieb v čase a praktiky zmien, dodatkov, nedokonalej prípravy, či takzvanej nepredvídateľnej geológie, možno by sme našli spoločné znaky, ktoré budú naznačovať plánované a koordinované konanie. Zaujímavým by bol napríklad aj zoznam projektantov, ktorým sa opakujú závažné a teda „dodatkované“ nedostatky v projektovej dokumentácii.
Ako bola podľa vás pripravená Slovenská správa ciest (SSC) vzhľadom na zmeny, ktoré nastali – nutnosť zbúrania dvoch mostov a posun termínu dokončenia?
Čo sa týka zbúrania dvoch mostov, je ťažké polemizovať so statikmi ktorí rozhodli o zbúraní mostov, ale taktiež je potrebné poukázať na nesúlad diagnostiky, projektovej prípravy a následných záverov statika, ktorý navrhol most zbúrať. Na druhej strane treba spravodlivo povedať, že zbúranie mosta v čase komplexnej rekonštrukcie a postavenie nového so životnosťou v desiatkach rokov môže dávať logický aj ekonomický zmysel. Bohužiaľ takto sa nad tým málokto zamýšľa. Keby som pred časom osobne nebol pri pokuse o zbúranie Hlohoveckého mosta, neodvážil by som sa otvorene povedať, že na Slovensku sa občas snažíme zbúrať aj mosty, ktoré nemusia byť zbúrané.
Obce opakujú, že problémové veci s nimi vopred nikto nekonzultuje, ich požiadavky im neakceptujú a sťažnosti ľudí si odnesú práve oni. Ako vnímate v tomto kontexte pozíciu samospráv?
Vzhľadom na stav ciest a mostov by mali byť jasne definované priority a harmonogram výstavby tak, aby boli zabezpečené obchádzkové trasy a rekonštrukcie spôsobovali čo najmenší dopad na život obyvateľov regiónu. Plánovanie a komunikácia so samosprávou tak rozsiahlej rekonštrukcie je kľúčová. Treba si uvedomiť, že je to veľký zásah do bežného života regiónu, ktorý má vplyv tak na kvalitu života ľudí, ako aj na podnikateľské prostredie. Netreba zabúdať na koordináciu s inými rekonštrukciami regionálnych správ ciest. Toto je dôležité zabezpečiť na úrovni plánovania a plán je nutné dodržať. Aj preto opakovane upozorňujeme, aby dodržanie časových harmonogramov bolo zmluvne záväzné a nedodržanie plánov sankcionované nie len vo vzťahu k zhotoviteľovi, ale aj projektantovi, či manažmentu investora.