Ak by Filiálka bola naozaj potrená, už pred 20 rokmi tam mohli železnice pokosiť trávu, opraviť a namazať výhybky, upraviť nástupištia a zveľadiť priestor starej stanice. Pre zatraktívnenie lokality sa mohli napríklad prenajať pozemky niektorému z obchodných reťazcov s potravinami. Filiálka sa však nejaví až tak potrebná a kapacitné problémy, ktoré sa recyklovane opisujú v štúdiách sa dajú riešiť omnoho efektívnejšie a rýchlejšie.
Pre riešenie kapacity Bratislavského uzla je omnoho efektívnejším riešením využitie stanice Bratislava – Nové mesto.
Problém s križovaním ulíc Riazanská a Jarošova je potrebné riešiť, ale to sa dá efektívne dosiahnuť zmenou organizácie dopravy v danej lokalite Bratislavy a presmerovaním hlavných dopravných prúdov v špičkách, ktorým by sme sa mali zaoberať dostatočne včas.
Problém s kapacitnými možnosťami hlavnej stanice v Bratislave v súvislosti s nákladnou dopravou vyrieši napríklad aj technické riešenie hlavnej stanice s preusporiadaním koľají.
Železnice mohli trať na Filiálku už dávno elektrifikovať za zlomok peňazí a 20 rokov tam mohli vlaky zachádzať.
Jednotlivé diskutované riešenia by potvrdili, alebo vyvrátili testovania a simulácie, ktoré železnice takmer vôbec nevyužívajú.
Myslím si, že viac ako o hľadanie zmysluplného riešenia niekomu ide o neustále zadávanie zákaziek na štúdie a projektovanie