Vlaky a autobusy zadarmo sú politickým, nie odborným, či sociálnym opatrením. Nikto totiž neskúmal, či doprava zadarmo je pre vybrané skupiny obyvateľov potrebná a či by pre tieto skupiny nebolo iné opatrenie prínosnejšie iné sociálne opatrenie. Zároveň je potrebné podotknúť, že bezplatná preprava na železnici tak, ako bola navrhnutá z dlhodobého hľadiska znižuje kvalitu cestovania vo vlakoch a znižuje možnosti, ktorými by sme mohli dopravu dostať do stavu, ktorým by bola pre cestujúcich atraktívna.
Tým, že sme v minulosti zaviedli bezplatnú prepravu len na železnici, sme pokrivili trh, pretože mnohí cestujúci prestúpili z autobusov do vlakov len kvôli cene, čím sa ale počet cestujúcich vo verejnej doprave nezvýšil, iba sa presunuli do neplateného módu. Oba módy – autobusy aj vlaky sú pritom platené z peňazí občanov. Mali by sme však prinášať také riešenia, ktoré nám zvýšia počty cestujúcich vo verejnej doprave na úkor individuálneho automobilizmu, to však nedosiahneme len cenou, ale komplexnými opatreniami. Zároveň tiež bezplatná preprava v istom nastavení môže byť motivátorom využívania verejnej dopravy, avšak nastavená inak ako je tomu dnes, resp. ako sa navrhuje. Pre zlepšenie VOD a by sme mali koordinovať jednotlivé dopravné módy (autobusy a vlaky) a vytvoriť sieť kvalitnej a častej železničnej dopravy v tých častiach Slovenska, kde má železnica perspektívu a v týchto lokalitách zabezpečovať autobusmi návoz na železnicu. Vo zvyšku Slovenska by mala byť autobusová doprava nosným dopravným systémom.
Dnes nám peniaze, ktoré míňame do bezplatnej prepravy chýbajú v systéme – mohli by sme ich použiť na zlepšenie infraštruktúry a dopravných prostriedkov, čo by nám prinieslo významnejšie efekty pre cestujúcich, ako je bezplatná preprava.
Namiesto presadzovania bezplatnej prepravy vo verejnej doprave by som odporúčal, aby si vláda dala za cieľ zabezpečiť reformu verejnej osobnej dopravy, ktorá by znamenala koordináciu a harmonizáciu všetkých dopravných módov a zlepšenie dopravy, zjednotenie prepravných podmienok a zliav. Ak chce vláda zachovať sociálne balíčky v doprave, mala by sa zamyslieť nad systémovým „uprataním“ bezplatnej prepravy a zjednotenie sociálnych zliav a skupín, ktoré na sociálne zľavy majú nárok, by malo byť úlohou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, nie „ministerstva dopravy“. Keďže sociálne zľavy sú súčasťou sociálnej politiky a sú v konečnom dôsledku financované zo štátneho rozpočtu, kompetencie v tejto oblasti by sa mali centralizovať na štát, ktorý by mal prostredníctvom výkonu štátnej sociálnej politiky zastrešovanej Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny jednoznačne a jednotne definovať sociálne skupiny ako sú napríklad dôchodca, ťažko zdravotne postihnutý občan, žiak, študent a podobne, ako i definovať minimálnu výšku sociálnej zľavy, ktorá bude týmto skupinám poskytnutá.
Následná výška sociálnej zľavy, a to možno aj 100%-ná by bola stanovená v súlade s účelom a možnosťami SR a to preto, aby nám bezplatná preprava cez nedostatočné finančné prostriedky v doprave nedegradovala kvalitu poskytovaných služieb a intenzitu dopravy, ktorá môže viesť k znižovaniu záujmu dokonca aj pre skupiny, ktoré budú mať prepravu bezodplatne. Zároveň by všetky sociálne zľavy a ich dopady mali byť vyčíslené a mali by byť hradené Ministerstvom práce a sociálnych vecí SR. Pokiaľ majú mať zľavy v doprave sociálny účel, teda pomôcť ľuďom z nižšími príjmami, nie je napríklad nutné, aby boli plošné pre všetkých študentov, ani pre všetkých dôchodcov, vrátane výsluhových, ktorí majú nadpriemernú penziu.
V súčasnosti doprava potrebuje skôr profesionálne riadenie a kroky, ktoré budú v súlade s požiadavkami zákazníkov – cestujúcich. Často počúvame, že je potrebné pridať spoje, posilniť kapacitu, upraviť cestovné poriadky, či zvýšiť kvalitu, komfort a bezpečnosť, málo však počúvame, že treba znížiť cenu – potom je otázne, prečo dnes bojujeme o záujem cestujúcich práve cenou.
Bezplatná preprava na železnici stojí podľa nás štát ročne viac ako 30 mil. EÚR. Analytici vypočítali, že bezplatná preprava v autobusoch bude stáť ročne cca 70 mil. EUR. Vychádzajú však z čísel za minulé roky. V prípade zvýšeného záujmu zo strany bezplatných cestujúcich však toto číslo bude väčšie a môže spôsobiť problém, ak záujem o prepravu zadarmo a obsadenosť dopravných prostriedkov demotivuje k cestovaniu platiacich cestujúcich. Vzhľadom na nedostatok peňazí v rezorte a u objednávateľov posilňovanie dopravy bude nepravdepodobné. Opäť ale musím poukázať na to, že zavedením bezplatnej prepravy aj v autobusoch sa prinesie spravodlivá možnosť využitia sociálnych zliav aj v lokalitách bez vlakového spojenia.
Dodnes nikto nerokoval s objednávateľmi MHD a prímestskej autobusovej dopravy (samosprávne kraje, mestá a obce) o spôsobe kompenzácie. Tiež vláda nenaznačuje súčasným objednávateľom, či za pridelené financie bude vyžadovať nejaké parametre dopravných výkonov, či už kvantitatívne, alebo kvalitatívne. Vzhľadom na nejednotnosť prepravných a tarifných podmienok jednotlivých dopravcov, regiónov, či objednávateľov, vykazovanie nároku na kompenzáciu bude problematické a predpokladám, že vláda zvolí mechanizmus paušálnej úhrady na základe vopred definovaných parametrov a ukazovateľov. Bolo by t asi rozumné, nakoľko by sa značne zjednodušil spôsob vykazovania nároku a pri dobrom nastavení, by to malo byť spravodlivé.
Ministerstvu dopravy nevyhovuje, aby sa zaviedla bezplatná preprava aj v autobusoch, pretože to jednak zníži objem financií v rozpočte dopravy, ktoré budú použité na dopravu, ale nebudú mať nad nimi kontrolu a tiež ovplyvní obsadenosť vlakov, pretože niektorí cestujúci nebudú motivovaní cenou, aby využívali bezplatný vlak.