Krátky rozhovor k stavu mostov na Slovensku

Správa NKÚ z roku 2021 hovorí, že stav mostov sa zásadne  nezlepšil, poukazuje na neúčinný systém ich rekonštrukcií, opráv a údržby. Je situácia aj v súčasnosti rovnaká? Aké možnosti však majú samosprávy? 

Problém zanedbaných mostov je na celom Slovensku, bez ohľadu na správcu. Systém zanedbávania mostov trvá viac ako 20 rokov a nie je možné ho odstrániť hneď.

V minulosti sme napríklad pre Trnavský samosprávny kraj vytvorili plán, ako v reálnom čase projektovať, pripravovať a opravovať mosty tak, aby boli všetky v určitom čase (napríklad do 10 rokov) v dobrom stave, chýbajú na to však peniaze. A to znamená, že tento čas sa predĺžuje a zatiaľ pribudajú ďalšie mosty, ktoré sa dostávajú do skupiny nevyhovujúcich mostov. Preto je dôležité začať údržbu robiť odborne správne, aby sme aspoň zastavili zhoršovanie problému. Mnohí vlastníci a správcovia takýto plán však nemajú a nevedia tak ani koľko peňazí na riešenie problému potrebujú.

Od poslednej kontroly NKÚ sa podľa mňa stav zásadne nezlepšil. Viac sa ale hovorí o stave mostov.

Samosprávz majú v podstate len dve možnosti – buď budú mosty opravovať, alebo ich budú musieť začať postupne zatvárať.

Majú samosprávy (VUC, mestá aj obce) dostatočnú kapacitu na kontrolu stavu mostov? Mnohé poukazujú na nevyjasnené vlastnícke vzťahy, chýbajúcu projektovú dokumentáciu – je toto zásadný problém?

Most má životný cyklus od postavenia, cez údržbu až po koniec jeho životnosti. Ak sa o neho dobre staráte, jeho životnosť predĺžujete, ak zle, naopak skracujete. Zbúranie a postavenie novéhomosta, alebo zásadné rekonštrukcie sú vždy nákladnejšie, ako správna údržba – a práve tú sme zanedbávali viac ako 20 rokov.

Je pravdou, že nám chýbajú odborné kapacity. Súhlasím aj s tým, že rekonštrukcie mnohokrát komplikujú, predražujú a oddiaľujú nevyjasnené vlastnícke vzťahy k pozemkom. Toto je dlh štátu voči samosprávam, pretože im infraštruktúru odovzdal nevysporiadanú.

Podľa správy NKÚ samosprávne kraje vynakladajú na správu a údržbu regionálnych ciest, vrátane mostov, asi 10 % zo svojich rozpočtov. Priamo na činnosti spojené s mostami bolo použitých menej ako 5 % uvedeného objemu finančných prostriedkov, čo nie je dostatok. Koľko peňazí je potrebných na opravu mostov samospráv?

Na opravu všetkých mostov v zlom až havarijnom stave (5-7) potrebujeme cca 2 mld. EUR. Ak si zoberieme len cesty II. a III. triedy, ktoré patria samosprávam, je to cca 1 mld. EUR. Tieto peniaze dnes VUC-ky nemajú. Ak bz ich aj mali, narazia na problém s neexistujúcou projektovou dokumentáciou, a následne s kapacitami stavebného trhu.

Súčasná vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že vyvinie maximálne úsilie, aby znížila počet mostov v zlom alebo havarijnom stave na cestách prvej triedy. Neťahajú však podľa vás samosprávy v tomto prípade za kratší koniec?

Bohužiaľ, ak by vláda mala plán, ktorý je začiatkom systémového riešenia, tak by ho už predstavila. Dodnes neevidujem žiaden plán riešenia stavu mostov ani jasný harmonogram, iba snahy o odsunutie problému a debaty o PPP, ako možnom spôsobe financovania.

Niektoré samosprávy sú v tomto mentálne na dobrej ceste a za kratší koniec ťahajú len vďaka nedostatku financií.

Na rokovaní SK8 sa predsedovia krajov dohodli, že budú hľadať možnosti financovania aj prostredníctvom PPP projektov. Rovnako vyzvali vládu, aby samosprávam zabezpečila stabilné financovanie vo výške dvoch percent HDP. Ako hodnotíte tieto požiadavky?

PPP nie je riešenie – je to drahá forma financovania a vzhľadom na komplikovanosť aj nevhodná pre tento typ spolupráce. Bohužiaľ, je to len odsúvanie problému, kde za poradenstvo a právnikov vyhodíme veľkú časť peňazí, ktoré mohli ísť do opravy mostov. Horšie je ale, že sa tvárime, že problém riešime a v skutočnosti ho len odsúvame na neskôr. Povedzme si, koľko peňazí vieme obetovať na poradenstvo a splácanie PPP ročne a tie dajme do opráv mostov ihneď – výsledok sa čoskoro dostaví.

Stabilné financovanie s jasným finančným rámcom, prioritami a harmonogramom je správny spôsob nastavenia systémového prístupu k infraštruktúre. Výhodou stabilného financovania je aj to, že cez stabilné a predvídateľné objednávky stavebných prác vieme stabilizovať stavebný sektor a významne zlacniť výstavbu.